19.Mar 2016, 17:21
,,Čo ti šibe?!”
Asi tak zneli prvé reakcie, keď som povedal, že chcem ísť na skútri domov. Z Nitry. Do Púchova. Koncom októbra. Iba som sa pousmial a povedal, že to bude určite v pohode. Veď doteraz všetci vždy iba preháňali (aj keď rodičia majú vždy pravdu :) no niekedy sú tu aj preto, aby sme ich neposlúchli). Bolo to 30. októbra, okolo 14:00, keď som dorazil do Nitry do obchodu s mojou budúcou kolegyňou (áno, tak volám svoj skúter), avšak odišiel som po vlastných, nakoľko nebol riadne dohodnutý spôsob vyzdvihnutia. Obchod nemal pripravené prevozné ŠPZ a riskovať som zrovna nechcel (prvá križovatka, prví policajti). Skôr ma jemne vystrašil ten pohľad predavača, keď som mu oznámil môj plán. Doslova som mu vyčítal z pohľadu: ,,A ty si chlapec normálny?” Tak som sa otočil a išiel naspäť domov.
Sem tam veci vzdám, no kolegyňa tam na mňa čakala a ja som vedel, že to bude stáť za to. O 4 dni neskôr som si opäť zbalil všetko možné oblečenie, okuliare, požičanú helmu, neoprénové rukavice a bundu na snowboardovanie. Tentokrát som mal všetko dohodnuté, vybavené a tak som sa cca o 13:00 vydal na cestu cez Ponitrie, Stredné a Horné Považie. Vzdialenosť: 129 km, osobne odhadovaný čas: 3 hod (necelé 2 pre osobné automobily), nálada: natešený ako malé decko. Pred jazdou ma však chalani z obchodu upozornili na jednu vec: na zabehnutie motora mám pridávať iba tak na tretinu výkonu a sem tam nechať motor oddýchnuť. To ovplyvnilo môj celkový čas viac ako som predpokladal.
Nečakal som, že mi bude teplo, ale vážne som nečakal takú strašnú zimu na nohy a najmä som nečakal také fúkanie na miesta, kde chlap nepotrebuje studený vietor. Mal som na sebe spodky a podšité rifle na zimu. Nestačilo. Za Nitrou som zastavil na poľnej ceste s výhľadom na Dražovský kostolík. Vtedy som si uvedomil, ako si človek oveľa viac užije cestu a okolie na skútri. To je presne to, čo baví motorkárov. Niektorých rýchlosť, iných užívanie si jazdy. Zmyslom mojej zastávky však bolo oblečenie. Mal som prichystané ešte jedny rifle. Áno, 2 rifle, spodky a ešte som si medzi rifle vložil tričko, aby som bol dostatočne chránený.
Ďalšiu zastávku som si spravil na parkovisku pri obchodnom centre na konci mesta Topoľčany. Doplnil som tekutiny, trochu sa zohrial v obchode a dal som na známosť rodine, že žijem. Keď som sa vrátil na parkovisko, všimol som si svoju chybu (z môjho laického pohľadu prvú). Parkoval som veľmi sebecky. Tesne pri chodníku, tak aby ma auto, ktoré hľadá miesto na parkovanie nevidelo. Miesta tam bolo veľa, o to nejde. Avšak určite aj vy poznáte ten pocit, keď je preplnené parkovisko, zrazu zbadáte v samotnom strede voľné miesto, pribehnete a zistíte, že je tam schovaná motorka. No ja som vždy nadával. Odvtedy som si začal na to dávať pozor. Nedávajme šoférom falošnú nádej na voľné parkovacie miesto. Je to priam neslušné.
Časom sa začalo ešte viac ochladzovať. Zimu som pociťoval už aj na rukách.
Neoprénové rukavice nie sú určené na pohodlné jazdenie. Ak by som mal počas jazdy nejakú záťaž, bolo by mi asi teplejšie. No skúter je o pohode a pohodlí. Od toho sa aj odvíja možnosť prejsť hocikde. Ale ako sa hovorí: ,,S veľkou mocou, prichádza veľká zodpovednosť.” Keď som prišiel k prvému železničnému priecestiu, na ktorom som chytil červenú, prvá vec, čo mi napadla: vlak je ďaleko, bez problémov prejdem na druhú stranu a nemusím čakať. Ale nie, neurobil som to a nikdy to neurobte ani vy. Nielenže to je porušenie vyhlášky, je to aj veľmi nebezpečné. Kľudne sa nenapádne predbehnite na prvé miesto, ale pekne si počkajte, kým vlak prejde.
Celá ta cesta bola zaujímavá. Každé miesto, každá zastávka na kávu, čaj a niečo na zahryznutie. Ja som sa ponáhľal, takže som si zastávky až tak neužil, no všetky tie zákruty, lesy, dedinky – cestovanie pre mňa nabralo iný rozmer. Tie pohľady ľudí na mňa, tie ich nechápavé pohľady ma zakaždým rozosmiali. Áno, šibe mi na skútri v novembri, ale bola to sranda. Celkový čas sa mi predĺžil na 4,5 hodiny. Kolegyňa si rovnako musela užiť cestu, najmä keď 99 kilová mašina vezie vyše
104 kilového človeka. Dostala zabrať, ale za tú cestu sme si vytvorili medzi sebou silné puto. :) Od toho momentu som ale zistil, že vážne ten skúter využijem oveľa viac ako som predpokladal. Nielen v lete, nielen za teplého počasia. Zima mi bola najmä na nohy, to som však vyriešil kvalitnými kevlarovými riflami (ja osobne mám slovenskú značku KLM Wear). A nie, to nie sú rifle určené na zimu, ich využitie je celoročné. To, že stačia aj v zime, má na svedomí ich kvalitný hrubý denim a kevlarové podšitie.
Krátke jazdy po meste vydržíte bez problémov a bez kvanta oblečenia aj v decembri, januári.
Teším sa na ďalšie výlety, keď nebudem mať naponáhľo a najmä na to, že nemusím čakať na jar, či leto. Kvalitné rifle, windbreaker bundu, Termoscud a môžem si behať po okolí a užívať si okolie. Všetky výlety Vám neskôr popíšem a odfotím, lebo túto, aj napriek tej zime, som si riadne užil. Bavilo ma to, bolo to čosi nové. Keď som došiel domov, cca o 18:30, ostal mi iba úsmev na tvári.
