... a ešte ďalej! 2. časť

15.Jun 2017, 19:54

Neviem, či to bolo tou kávou, okolitou prírodou alebo kyselicou, ale povedal som: ,,Áno, pôjdem s vami.”

Cieľ? Zakopané. Trasa? Samozrejme dlhšia, no zaujímavejšia. Rozhodli sme sa ísť cez Park Krajobrazowy Beskidu Śląskiego a Babiogórski Park Narodowy. Dĺžka cesty bola prakticky rovnaká ako z Bratislavy do Rožňova, no tentokrát sme išli rozhodne krajšími cestičkami. Hory, lesy, rovinky, všetky druhy ciest. Poľsko Vás aj na takom malom kúsku krajiny presvedčí o svojej rozmanitosti.

Parky boli samozrejme najkrajšie. Pekne vybudované strediská mi posunuli myšlienku, že by nebolo zlé si prísť vyskúšať aj poľskú stranu na zimné športy. Mnoho zjazdoviek, samé pekné reštaurácie, najmä v meste Wisla. Ďalšou zástavkou tesne pred cieľom bola dedinka Chocholów, ktorá je známa najmä svojimi starými drevenými domčekami. Ďalej sme už jazdili s výhľadom na poľské Tatry, čiže scenéria bola bezpochyby prekrásna.

Zakopané

Ten, kto v Zakopanom bol, vie a ten, kto nebol, nemal by s jeho návštevou otáľať. Je to krásne veľké horské mesto, ktoré žije. Všade hrá hudba, všade Vás vítajú a všade sa cítite dobre. Nebudem opisovať sobotu večer v meste, ale jednoznačne Zakopané opätovne navštívim.

Poďme domov

Najkratšia a najrýchlejšia cesta domov mala podľa Google maps trvať cca 5 hodín a bola dlhá 316 km. To by nebolo až také dlhé, ale menší problém bol dážď, resp. búrky, ktoré sa nachádzali na západnom Slovensku. Chceli sme sa im vyhnúť. Zapli sme radareu.cz a sledovali sme, kam ten dážď bude smerovať.

Rozhodli sme sa obísť ho južnou stranou. To ale znamenalo dlhšiu trasu. Nakoniec, keď si to teraz pozerám na mape, tak sme si našu cestu predĺžili o 130 km. Keby sme vyrazili o niečo skôr, mohli sme ísť rovno pozrieť aj našich južných susedov. To by bola celá vyšehradská 4ka za víkend :)


Iróniou celého snaženia vyhnúť sa dažďu dlhšou trasou bolo, že si nás ten dážď, samozrejme, počkal. A pršalo na nás s prestávkami od Zvolena. Zastávky sme obmedzili na minimum, plný kotol, nepremoky a hybaj domov.

Ak si dobre pamätám, prišli sme približne o 22:30, pričom sme vyrazili niečo pred 13:00. Dali sme dobrých desať zastávok na kávu, benzín a jedlo, ale hlavne na celú cestu, aj napriek zlému počasiu, spomínam s úsmevom na tvári. Došli sme celí, zdraví a bez ujmy na chuti na dlhšie trasy. Práve naopak. Čoskoro vymyslíme ďalšiu a dúfam, že sa pripojíte k nám.

Predchádzajúci príspevok Následujúci príspevok